Obec v kocke

Kraj

Košický

Okres

Spišská Nová Ves

Región

Spiš

Rozloha

3,0 km2

Nadmorská výška

435 m n. m.

Počet obyvateľov

194

Prvá písomná zmienka

1245

Susedné obce

Dúbrava, Slatvina, Spišské Vlachy, Žehra

Vodné toky

Oľšavec, Rúrsky potok

Pamiatky

Kostol sv. Pia X z roku 1969

Farský úrad

Filiálka Rímskokatolického úradu Slatvina

O obci

Nacionále

Oficiálne adresy

Poloha

Geografická poloha

Súradnice

Najvýchodnejší bod katastra obce má súradnice 48° 58´ 28´´ s.z.š. a 20° 50´ 46´´ v.z.d., najjužnejší bod katastra má súradnice 48° 57´ 28´´ s.z.š. a 20° 49´ 12´´ v.z.d., najzápadnejší bod má súradnice 48° 58´ 29´´ s.z.š. a 20° 48´ 29´´ v.z.d., najsevernejší bod má súradnice 48° 58´ 38´´ s.z.š. a 20° 49´ 13´´ v.z.d..

Klimatické pomery

Územie obce patrí do mierne teplej klimatickej oblasti. Oblasť je mierne teplá a mierne vlhká so studenou zimou, dolinový/kotlinový typ. Letných dní je priemerne menej ako 50 ročne (denné maximum teploty vzduchu ? 25 °C), končekov index zavlaženia je 0 – 60, priemerné januárové teploty dosahujú ? -5 °C, priemerné júlové teploty dosahujú ? 16 °C. Priemerný počet mrazových dní je 152, priemerný počet vykurovacích dní je 280, priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 80, priemerné ročné úhrny zrážok sú 600-700 mm, priemerný úhrn zrážok v januári je 29-30 mm, priemerný úhrn zrážok v júli je 80-100 mm, prevláda juhovýchodný a severozápadný smer vetra, priemerná rýchlosť vetra sú 3 m/s, bezvetrie trvá 51 % roka.

Hydrologické pomery

Katastrom obce Oľšavka preteká zo severu smerom na juh potok Oľšavec a tiež jeho pravostranný prítok Rúrsky potok, ktorý sa do Oľšavka vlieva v južnej časti katastra. Oľšavec sa mimo územia katastra vlieva do Hornádu. Na Oľšavci v severnej časti katastra bolo prírodné jazero, v južnej časti katastra zase umelo vytvorené jazero, obe však boli zanesené počas povodní v roku 1997. Oba potoky majú snehovo-dažďový typ režimu odtoku. Mesiace s nadpriemernou vodnatosťou sú v marci až máji. Najnižšie mesačné prietoky bývajú v januári a februári, najvyššie mesačné prietoky v apríli.

V katastri vyvierajú tri pramene, jeden v intraviláne obce, jeden v severnej časti katastra a jeden v západnej časti katastra.

Biogeografické pomery

Podľa fytogeograficko-vegetačného členenia študované územie patrí do ihličnatej zóny. Väčšia časť územia je odlesnená, lesy tvoria borovica (Pinus) a smrek (Picea), z ihličnanov sa vyskytuje smrekovec (Larix). V povodí vodných tokov sa vyskytujú vŕby (Salix) a jelše (Alnus). Listnaté dreviny dopĺňajú javory (Acer), lipy (Tilia) a brezy (Betula). V spomínanej oblasti sa z kríkov vyskytujú čučoriedky (Vaccinium), na starších rúbaniskách zrejú maliny (Rubus), na nových rúbaniach, lesných pasekách alebo na zárezoch lesných zvážnic zase jahody (Fragaria). V oblasti je bohatý výskyt húb, hlavne rôzne druhy hríbov (Boletaceae), plávky (Russulaceae), pečiarky (Agaricoideae), a kuriatka (Cantharellus). Z bylín sa vyskytujú kostrava rákosovitá (Festuca arundinacea Schreb), jačmienka európska (Hordelymus europaeus), lipkavec okrúhlolistý (Galium rotundifolium), ostrica chlpatá (Carex pilosa), kyslička obyčajná (Oxalis acetosela), veternica hájna (Anemone nemorosa), soldanelka karpatská (Soldanella carpatica), papraď rozložená (Dryopteris dilatata), praslička lesná (Equisetum silvaticum).

Zo zveri žije v oblasti v lesoch jeleň (Cervus), srnec (Capreolus), diviak (Sus), vlk (Lupus), kuna lesná (Martes martes), líška (Vulpes), veveričky (Sciurus) a plchy (Glis). Na poliach sa vyskytuje zajac (Lepus), lasica (Mustela), tchor (Putorius). Z vtákov je typický jastrab (Accipiter), sova (Strix), slávik obyčajný (Luscinia megarhynchos), sýkorky (Parus), stehlíky (Carduelis), drozdy (Turdus) a ďatle (Dendrocopos). Najväčšie zastúpenie medzi rybami má pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario), a lipeň (Thymallus).

Lokalita obce a okolia umožňuje rozvoj cykloturistiky a pešej turistiky. Obec je členom mikroregiónu Sľubica.

Symboly obce

Vzhľadom na to, že sa našla iba jediná obrazová pečať obce, pri tvorbe obecných symbolov bude potrebné vychádzať práve z nej. Jej obraz pečatného poľa predstavuje jedinečný prameň pre vznik hovoriaceho erbu. Pečať totiž zobrazuje listnatý strom – olšu, čo tvorí základ názvu obce.

Erb

Pokiaľ ide o erb, jeho interpretácia je nasledovná: Zelený strom symbolizuje olšu – strom, od ktorého je odvodený slovanský názov obce. Zelená farba symbolicky vyjadruje nádej, krásu, slobodu a radosť, ale je tiež farbou poľnohospodárov – roľníkov – obyvateľov obce. Biela farba štítu je zas vo všeobecnosti vyjadrením nevinnosti a čistoty.

Obyvateľstvo

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):